Legenda o kostolíku sv.Michala

Kostolík sv. Michala Archanjela

Uprostred vŕšku, na plošine je vystavaný kostol sv. Michala Archanjela datovaný do začiatku XII. storočia.   Historik   umenia  V.  Menzel   uvádza  charakteristiku  kostolíka nasledovne: Je to typ panského emporového kostola v románskom slohu. Chrám má murovanú emporu z lomového kameňa.  Má malú loď s polokruhovou apsidou so štyrmi románskymi okienkami. Na štítovitom múre je menšia ihlancovitá veža z kameňa. Vnútorné zariadenie pozostáva z: dreveného chóru z dosák, jednoducho vymaľovaného; bez sakristie, murovanej obielenej kazatelnice a bez krstiteľnice. Kedysi bol v kostolíku oltár zasvätený sv. Michalovi Archanjelovi, ktorý bol nahradený v roku 1872 iným oltárom s drevenou menzou. V oltárnom kameni sú pozostatky svätých martýrov Abundantia Placida a ďalších.

Celý oltár je vyrezávaný z dreva, uprostred namiesto obrazu sv. Michala je obraz sv. Kataríny. Po stranách ho zdobia 2 sošky anjelov, jeden s krivou šabľou, druhý s mečom v rukách, miestami sú pozlátené, elegantne zarámované, stolárska a rezbárska práca.

 

Kostolík v DražovciachLegenda o kostolíku sv. Michala v Dražovciach

Dražovský vrch je jedným z najznámejších bodov nitrianskej doliny. Nie preto, že je posledným kopcom pohoria končiacim na severozápade, ale preto, že na ňom nerastie ani jeden strom.  No a hlavne preto, že tu je zoširoka-ďaleka vidieť na jeho vrchole kaplnku-kostolík, zdobiaci tento vrch.  Pohľad naň je priam rozprávkový. Rozpráva o tom aj táto legenda:

Kostolík dal vraj postaviť ešte sám sv. Štefan. Kráľ raz navštívil zoborský kláštor, ku ktorému patrili aj Dražovce. Cestou späť, keď zbadal holý vrch obkolesený šírou rovinou, vykríkol: "Toto miesto tu sám Boh stvoril preto, aby sme tu, na jeho slávu, kostolík postavili!"

Ihneď vydal rozkaz svojím dvoranom, ktorí ho sprevádzali, aby sa postarali o výstavbu kostolíka. Nie nadarmo kráľ Štefan zbadal Bohom stvorené miesto, lebo to skutočne aj bolo Božie miesto. Keď Dražovčania začali dolovať vo vrchu ukrytý kameň, ako keby im čakany niekto "zabosoroval". Keď zaťali čakanom do zeme, vytiahnúť ho ani dvaja nevládali. A keď prvý krát zaťali do skaly, spod kameňa začala tiecť krv na znak toho, že miesto nebom ustanovené ľudská vypočítavosť narušila. Zvesť o tomto sa veľmi rýchlo rozšírila a kostolík sa stal pútnickým miestom. Raz do roka na deň sv. Michala sa tu slúžila slávnostná svätá omša. Bolo samozrejmé, že obyvatelia dedinky kostolík navštevovali iba raz do roka. Stál vysoko nad dedinou a prístup k nemu bol iba strmou cestičkou, no a dolu v dedine stál pekný priestranný kostol.

Raz, v deň sv. Michala, keď kostolník upratoval kostolík, stál práve pred oltárnym obrazom a náhodou sa pozrel hore. V tom momente akoby mu nohy vrástli do zeme. Na mieste oltárneho obrazu stála až oslepujúco žiariaca postava, so zlatými vlasmi, zakrývajúc na ramene odpočívajúce dieťatko. Vidiac tento výjav, kostolník sa rozbehol do dediny a kričal: "Stal sa zázrak, v kostlíku sa zjavila žiariaca postava Panny Márie na ramene s malým Ježiškom!"   Obyvatelia dediny krútili hlavami a iba máloktorí uverili, že v opustenej kaplnke na kopci sa zjavila Ježišova matka. Neskôr sa však zjavenia viackrát opakovali, napr. pastierom, čo pásli okolo kaplnky ovce, inokedy veriacim, čo sa dozvedeli o zázraku, a preto navštívili kostolík. Žiariaca postava  Panny Márie sa vždy zjavila v kostolíku pred oltárnym obrazom.  Správa o zjavení sa rozšírila v širokom okolí, no Dražovčania nevedeli pochopiť príčinu  zjavenia sa  Panny Márie. Jeden pastier však po čase priniesol vysvetlenie.  Raz, v jedno horúce letné poludnie keď tu pásol stádo, a dolu v dedine na poludnie  zaznel prvý akord kostolného zvona, zrazu v kostlíku zaznela zvláštna hudba. Pastier pobehol ku kostolíku, nazrel dnu a tam opäť stála žiariaca postava Panny Márie.  Smutno ukazovala rukou na rozpadajúcu sa klenbu kostolíka, na ošarpané steny a jej žiariaca postava sa rozplynula až po poslednom údere zvona. Pastier zanechajúc stádo, bežal dolu do dediny a nahlas kričal:  "Zasa sa stal zázrak!"  a porozprával ľuďom, čo videl a počul.  No teraz  už obyvatelia dediny pochopili príčinu a dôvod zjavenia sa Panny Márie v kostolíku na kopci.

Nad kostolíkom, ktorý dal postaviť sv. Štefan - kráľ na chválu a slávu Pánu Bohu, prešlo niekoľko storočí a zub času ho poriadne načal.  Zo stien opadala omietka, šindel na streche začal hniť.  Kostlík tak zvonka, ako aj zvnútra vyzeral hrozne a potreboval dôkladnú opravu. Dražovčania si toho veru ani nevšimli, lebo zriedka ho navštevovali, ba veru sa oň veľa nestarali.  No po poslednom zjavení sa obyvatelia Dražoviec poponáhľali a kostolík na kopci zrenovovali.  Urobili tak z darov nitrianskeho biskupa a veriacich.Odvtedy sa z roka na rok starajú o dobrý stav kostlíka, aby nebesia opäť formou zjavenia nemuseli upozorniť obyvateľov na zábudlivosť. Panna Mária sa odvtedy v kostolíku nezjavila.  Iba jeden, jediný raz sa ešte zjavila na ramene s malým Ježiškom v skalnej stene kameňolomu, na mieste, kde so žiariacim prstom  ukazovala na pekne vynovený kostolík, ktorý sa tak stal opäť vhodným stánkom nášho pána.

Nevieme koľko pravdy a koľko ľudskej fantázie je na tejto legende. Isté je, že základy kostolíka sú z obdobia, keď žil sv. Štefan.  I to, že každoročne 29. septembra v deň sviatku sv. Michala Archanjela sa v kaplnke slúžieva svätá omša.