História Dražoviec

V lone západného výbežku zoborského pohoria, juhovýchodne asi 6 km od Nitry smerom  na Topoľčany leží dedinka Dražovce. Kedysi samostatná obec, dnes ako časť mesta Nitry.

Má bohatú históriu spätú so strmým vŕškom z jurských vápencov, kde sa na jeho plošine nachádza hradisko - uprostred kostolík sv. Michala a dookola pohrebisko. Hradisko bolo ohradené skoro zo všetkých strán valmi. Na východ sa zachoval vyšší val; na západ skala, ktorá mala príkry svah a nemala opevnenie; na severnej strane zostali zbytky menšieho zvyšku valu. Na východ sa tiahli dva nižšie valy, po stranách dva kamenné múry istili nakladaný  kameň nasucho.  Vrstva kameňa mala výšku 60 až 100 cm. Na východnej strane časti valu sa hradba skladala z dvoch kamenných múrov, medzi ktorými bola drevená konštrukcia zasypaná hlinou. Zaujímavé je použitie klinovej opory na spevnenie hradby v tých miestach, kde mohlo dôjsť k zosuvu pôdy. V severnej časti bola asi drevená palisáda.

Pečať

Tieto valy boli zo zeminy a drobného kameňa nanoseného z okolia a vzdialenosť medzi nimi bola asi štyri metre.  Podľa toho si možno urobiť rekonštrukciu opevnenia.

Osídlenie vŕšku však nespadá len do čias Veľkomoravskej ríše, ale do dávnejších čias, a to v neolite, v lendellskej, keltskej a v predslovanskej kultúre. Pri kopaní piesku v "hliníku" Imrich Voreš vykopal asi 80 cm dlhý mamutí kel. Ten istý pán našiel pri kopaní základov domu hrnček so zlatými mincami. Dnes by tieto artefakty mali byť uložené v Bojnickom múzeu.

Prvé zameranie hradiska previedol Š. Janšák v roku 1947-1948. V tom čase tu začalo robiť archeologický výskum hradiska Slovenské národné múzeum v Bratislave. Tento výskum viedla pani Ľudmila Kraskovská.

V okolí kostolíka sa nachádza radové pohrebisko. Na pohrebisku, ako aj pri ňom, sa v značnej miere zachovali náhrobné kamene. Možno povedať, že všetky hroby pochádzajú z XI. až XIII. storočia, no do tých istých hrobov pochovávali až do začiatku XVII. storočia.

Pri archeologickom výskume pani Ľudmila Krasková uvádza: "Praveké osídlenie plošiny podľa nálezov možno datovať do doby kamennej - podľa zlomkov črepov s plastickou výzdobou asi z lengyelskej kultúry. Ploché hlinené praslény, zlomky pazúrikových nástrojov, používali v dobe neolitickej. Kostry obvykle ležali v natiahnutej polohe, obrátené hlavou na západ. Niektoré hroby boli vytesané do kamenného podložia, iné boli obložené kameňmi po okraji a zasypané zemou. Pri mnohých jamách sa zachovali kúsky dreva a klince, ako aj pozostatky látok, kovania praciek, mince z roku 1530, bronzový prsteň z drôtu, črepy nádob a iné drobnosti. V jednom z hrobov našli prsteň, na prsiach rozsypané perly zo skla: jednu perlu z ametystu, štyri valcovité perly zdobené čiernou vlnovkou, žltú perlu a biely pásik, tri žlté guľky, perly a bielu perlu. V mnohých hroboch sa nenašli žiadne pamiatky.Pri rozbore nálezov sa uvádza, že na pohrebisu začali pochovávať až po zániku Veľkomoravskej ríše, v začiatkoch uhorského štátu. Slovenské pamiatky boli zastúpené iba okrasnými zdôbkami, aj to v obmedzenom počte. Popri nich sa vyskytovali záušnice podobných rozmerov, aké patria do devínskej kultúry, vyrobené z tenkého drôtu, esovité záušnice, záušnice z tordovaného drôtu. Prstene boli veľmi jednoduché z otvorého, alebo uzavretého pásika. Jediný náhrdelník sa skladal z perál rozličnej veľkosti, ako sa uvádza vyššie. Ostatné nálezy, hlavne pracky, treba datovať do XV. storočia.

Veľa archeologických  pamiatok sa zničilo necitlivým, priam barbarským zásahom do brala - otvorením bane na kameň, čím bola zničená celá plošina smerom na západ, hroby, ako i časť valov, a tiež dolovaním štrkopieskov, tzv."grísu" v skalách nad dedinou.

Pečať znázorňuje okrídleného Michala Archanjela držiaceho v pravej ruke váhu, na ktorej meria dobré a zlé skutky. Stojí na pokorenom hadovi, drakovi-Satanovi, ležiacom dvojrohom čertovi....