Dejiny obce

Prvá správa o obci sa zachovala v Zoborskej listine z roku 1113 ako  "VILLA  Drasay S.  Ypoliti".  V nej sa spomína aj samota Dobrotka. Názov obce sa spomína potom v rôznych obmenách - Drasy,  Daraszi, Dražovce.  Etymologicky by sme  obec mohli nazvať podľa slovanského názvu Draga - čiže cesta.

Dedina leží na spojovacej ceste z Nitry do Topoľčian a na Hornú Nitru. Nakoľko voda rieky Nitry v období jarných vôd, letných búrok a jesenných dažďov sa v rovinatom teréne vylievala z koryta, zaplavovala celé údolie od Dražoviec až po Lužianky. Pôda bola takto nevhodná na oranie, a preto sa využívala na pastviny pre dobytok.  Hlavný tok rieky obmýval spodné úbočie brala pod kostolíkom, a tak cesta na Dobrotku viedla sedlom úbočia, kadiaľ si dodnes ľudia skracujú cestu. Až v neskorších rokoch, keď bola spravená regulácia  rieky Nitry a kanálové odvodnenie spodných vôd, zaplavená pôda sa rekultivovala na ornú pôdu.

Obec mala stále súvislé osídlenie. Patrila pod zoborské benediktínske opátstvo, a to až do roku 1468, keď mnísi pred kráľovským vojskom kláštor opustili a jeho majetok potom pripadol nitrianskemu biskupstvu. Obyvatelia obce sa vždy zaoberali poľnohospodárstvom, tkaním plátna, vinohradníctvom a želiari nádenníckou prácou na poli i vo vinohradoch.

Poddaní sa museli podieľať na hospodárskych prácach pre panstvo, voziť z mlyna múku na hrad, kosiť panské lúky na diel, obrábať vinohrady a okrem toho odovzdávať panský desiatok. Za prenájom pôdy platili 2 zlatky od jednej usadlosti ročne a na sviatky dávali dary vo forme naturálií, a to hydinu, zeleninu, vajcia, maslo, ryby. V obci sa spomína mlyn a kováčňa.

Uprostred dediny bola drevená zvonica, ktorá mala dva 30-40 librové zvony /1 libra-453,6 g/.  Okrem toho v obci boli drevené sochy - pri ceste do Nitry - socha Krista Trpiteľa, druhá bola na cintoríne a tretia pri ceste na Dobrotku.  V dedine je ešte prícestná plastika sv. J. Nepomuckého z 18. stor., ktorá je zachovaná dodnes.